Ing. Peter Bokor, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Aj napriek nie príliš priaznivým podmienkam pre rast a vývoj rastlín repky ozimnej, ktoré prevládali počas vegetačnej doby v roku 2018 sa podarilo na Slovensku, ale i v ČR dosiahnuť relatívne dobré úrody. Priemerná úroda repky ozimnej na Slovensku v roku 2018 by mala byť 3,08 t/ha (odhad ŠÚ k 15. 8. 2018), čo je viac ako v roku 2017, kedy bola priemerná úroda repky na Slovensku 2,99 t/ha.

Počasie

Nepriaznivo na vývoj repiek vplývalo najmä veľmi teplé a suché počasie na jar. V apríli a v máji padlo na Slovensku v priemere asi o 20 % menej zrážok, v porovnaní s normálom. Podobná situácia bola i v ČR a prakticky v celej Európe. Na západnom Slovensku padlo v apríli 21 mm zrážok, čo predstavuje 44 % normálu (N), a v máji 51 mm (76 % N). Väčším problémom boli vysoké teploty, ktoré v mesiaci máji boli o 4 °C vyššie od normálu a v apríli boli teploty vyššie dokonca až o 6 °C. Takýto priebeh počasia výrazne obmedzil obdobie kvitnutia porastov repky, ktoré bolo veľmi krátke a trvalo väčšinou len tri týždne. Porasty repky ozimnej v roku 2018 boli počas celej vegetačnej doby, aj v období dozrievania výrazne stresované vysokými teplotami čo tiež prispelo k dosiahnutým nižším úrodám.

Sklerotíniová hniloba repky

Slabé zrážky a vysoké teploty počas kvitnutia porastov repky vytvorili nepriaznivé podmienky pre rozšírenie vlhkomilných chorôb, najmä sklerotíniovej hniloby v tomto roku. Kým v minulých rokoch vyššie úhrny zrážok v apríli i v máji podporovali infekciu rastlín a rozvoj bielej hniloby, v roku 2018 v porastoch repky prakticky neboli zaznamenané symptómy askospórových infekcií z opadaných korunných lupienkov. Ak sa symptómy sklerotíniovej hniloby repky na rastlinách vyskytli, jednalo sa o tzv. myceliárnu infekciu, keď je rastlina infikovaná mycéliom patogéna Sclerotinia sclerotiorum, ktoré vyrastie priamo zo sklerócií v pôde a infikuje korene alebo spodnú časť stonky repky. Aj takto infikovaných rastlín bolo v tomto roku zaznamenaných v porastoch repky ozimnej len minimálne množstvo. Napríklad v poloprevádzkových pokusoch založených na lokalite Liptovský Mikuláš bol v roku 2018 zistený veľmi nízky výskyt sklerotíniovej hniloby, v priemere len 0,12 %. Je to veľký rozdiel v porovnaní s minulým rokom, keď na tejto lokalite bolo zistených až 19,5 % rastlín so symptómami tohto ochorenia. Bolo to spôsobené hlavne výrazne vyššími zrážkami v severnej časti Slovenska v roku 2017, keď napríklad v apríli v Liptovskom Mikuláši padlo 112 mm zrážok (249 % N) a v máji 58 mm zrážok (89 % N), kým v roku 2018 padlo v apríli len 26 mm (58 % N) a v máji 40 mm (62 % N).

Výskyt sklerotíniovej hniloby v poloprevádzkových pokusoch na ostatných lokalitách bol o niečo vyšší, na lokalite Hul (okres Nové Zámky) 2,04 % a v Prašiciach (okres Topoľčany) 5,14 %. Jednalo sa tiež o myceliárne infekcie, pri ktorých sa na stonkách napadnutých rastlín tvoria hnedé škvrny, pokryté bielym mycéliom. Škvrny sa môžu rozšíriť po celom obvode stonky a spôsobiť až odumieranie rastlín. K najnápadnejším príznakom bielej hniloby v čase dozrievania patrí vädnutie, usychanie a núdzové dozrievanie rastlín.

V tabuľke 1 je uvedený počet rastlín v % so symptómami sklerotíniovej hniloby v poloprevádzkových pokusoch v porastoch ozimnej repky na lokalitách Hul, Prašice a Liptovský Mikuláš za posledných 5 rokov. Väčšinou býva výskyt sklerotíniovej hniloby v porastoch repky nízky a len zriedka prekročí hranicu 5 %.

Tab. 1: Výskyt sklerotíniovej hniloby repky (%) v poloprevádzkových pokusoch na lokalitách Prašice, Hul a Liptovský Mikuláš v rokoch 2014–2018

Rok	Lokalita
	Hul	Prašice	Liptovský Mikuláš
2014	4,40	3,31	1,55
2015	2,07	3,73	–
2016	6,73	2,04	3,42
2017	2,67	4,33	19,50
2018	2,04	5,14	0,12

Verticíliové vädnutie repky

Aj v roku 2018, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, najrozšírenejším ochorením v porastoch repky olejky bolo verticíliové vädnutie. Verticíliové vädnutie patrí k najškodlivejším chorobám repky v celosvetovom meradle. Ochorenie je nebezpečnejšie najmä v suchých rokoch, čo sa potvrdilo aj teraz, keď sú rastliny stresované nedostatkom vody. Významnú úlohu vo výskyte tohto ochorenia môžu zohrávať aj poveternostné podmienky v priebehu zimy, keď hlavne počas miernych zím dokáže patogén pravdepodobne neprerušene prerastať do rastlín a spôsobiť väčšie škody. V oblasti juhozápadného Slovenska býva výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky v priemere 30–50 % a vyšší výskyt verticíliového vädnutia bol v minulých rokoch zaznamenávaný hlavne v severnej časti Slovenska i na východnom Slovensku.

Výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky bol v roku 2018 oveľa vyšší na väčšine územia SR. Počet rastlín so symptómami ochorenia bol, v závislosti od lokality, v rozmedzí od 40 do 70 %. V tomto roku bol vysoký výskyt verticíliového vädnutia zistený aj v oblasti západného Slovenska. Dokumentujú to aj výsledky, ktoré boli zistené pri hodnotení zdravotného stavu rastlín v poloprevádzkových pokusoch na lokalitách Hul, Prašice a Liptovský Mikuláš, keď aj na lokalite Prašice bolo zaznamenaných až 71 % rastlín so symptómami verticíliového vädnutia (tab. 2).

Prvé symptómy verticíliového vädnutia sa na rastlinách repky zväčša objavujú od začiatku kvitnutia. Na starších listoch polovica zožltne a polovica ostane zelená, neskôr sa celé listy sfarbia do svetlo-hneda a postupne usychajú. Charakteristickým symptómom sú svetlohnedé pruhy na stonke a sivočierne sfarbenie stonky na priereze. Spodná časť stonky je hranatá a korene sú tmavosivé až čierne, z dôvodu nadmernej produkcie mikrosklerócií. Pokožka na stonke odlupuje v tenkých pásikoch. Na hlavných koreňoch rastlín sú viditeľné sivé až modročierne prúžky. Vedľajšie korene často odumierajú. Kvôli odumretiu množstva koreňov sa napadnuté rastliny dajú ľahko vytiahnuť z pôdy.

V roku 2018 bolo možné typické symptómy verticíliového vädnutia rastlín pozorovať v porastoch repky až v období dozrievania. Počas kvitnutia aj po odkvitnutí na rastlinách neboli viditeľné výrazné symptómy ochorenia.

Patogén Verticillium longisporum, ktorý ochorenie spôsobuje, prežíva v pôde a do hostiteľských rastlín preniká cez korene. Z tohto dôvodu nie je možné proti nemu efektívne zasiahnuť a chemickými prípravkami môže byť eliminovaný len veľmi ťažko. Na ochranu proti verticíliovému vädnutiu nie sú registrované žiadne fungicídne prípravky. Fungicídna účinnosť proti verticíliu bola zistená pri účinných látkach prochloraz a thiophanatemethyl. Účinnú látku thiophanatemethyl obsahuje aj prípravok Topsin, ktorého aplikácia môže znížiť výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky. Aj fungicídy aplikované na začiatku kvitnutia (na ochranu repky ozimnej proti bielej hnilobe) znižujú v porastoch výskyt rastlín so symptómami verticíliového vädnutia o tretinu až o polovicu.

Priaznivý vplyv fungicídov aplikovaných na začiatku kvitnutia na zdravotný stav repky a nižší výskyt verticíliového vädnutia bol pozorovaný aj v podmienkach poloprevádzkových pokusov založených na lokalitách Hul resp. Liptovský Mikuláš. V roku 2018 bol priemerný výskyt verticíliového vädnutia zistený vo variantoch fungicídne ošetrených 49,09 % a vo variantoch neošetrených 60,23 %. Fungicídna účinnosť v roku 2018 bola 18,49 %. Podobná účinnosť aplikovaných fungicídov bola zistená aj v roku 2017 (22 %). V niektorých rokoch (2013, 2014), pri nižších výskytoch verticíliového vädnutia, bola fungicídna účinnosť vyššia a dosahovala aj 40–60 %

Tab. 2: Výskyt verticíliového vädnutia repky (%) v poloprevádzkových pokusoch na lokalitách Prašice, Hul a Liptovský Mikuláš v rokoch 2014–2018

Rok	Lokalita
	Hul	Prašice	Liptovský Mikuláš
2014	38,91	47,78	82,68
2015	47,16	24,44	–
2016	12,24	47,92	79,63
2017	43,70	30,15	35,76
2018	38,17	71,07	71,15

Núdzové dozrievanie rastlín repky

Ako už bolo spomenuté, symptómy chorôb spôsobujúcich núdzové dozrievanie rastlín repky (verticílium, fóma) sa v roku 2018 v porastoch repiek začali objavovať až v období dozrievania, niekoľko týždňov pred zberom. Dovtedy boli rastliny zelené, bez výraznejšieho poškodenia. To však neplatilo o koreňoch rastlín repky. Aj keď nadzemná časť rastlín bola zdravá na koreňoch boli viditeľné rôzne poškodenia i symptómy chorôb. Veľmi často boli poškodené korene popraskané, zhnednuté, mali sivo sfarbené cievne zväzky i okolité pletivo. Pred zberom boli vrchné časti koreňa a koreňové kŕčky väčšiny rastlín zhnednuté, zničené, suché alebo zahnívali.

Keďže zdravotný stav koreňov repky ozimnej nie je sledovaný pravidelne, ako je to v prípade nadzemných častí rastlín, väčšinou choroby koreňov unikajú pozornosti pestovateľov. Zdravotný stav koreňov sa výrazne zhoršuje počas vegetačnej doby a v období dozrievania je väčšina koreňov poškodená rôznymi patogénmi (Macrophomina phaseolina, Phoma lingam, Fusarium spp. a Alternaria spp.). V tabuľke 3 je uvedené ako sa menili počty rastlín s poškodenými koreňmi od 9. 4. 2018 po prezimovaní až do zberu 2. 7. 2018.

Prvýkrát bol zdravotný stav koreňov hodnotený na jar v termíne 9. 4. 2018. Väčšina koreňov, po prerezaní, bola zdravá, bez viditeľných symptómov chorôb. Celkovo bolo zhodnotených 260 koreňov, z ktorých 157 bolo zdravých, bez symptómov.

V ďalších termínoch (24. 4. 2018, 9. 5. 2018 a 24. 5. 2018) bolo zhodnotených 90 koreňov (tab. 3). V týchto termínoch boli rastliny zelené, stonky a listy bez viditeľných symptómov chorôb. Len v termíne 24. 5. 2018 boli na piatich rastlinách viditeľné symptómy bielej hniloby, keď rastliny začínali vädnúť a na koreňovom kŕčku boli viditeľné hnedé, mäkké, vodnaté škvrny.

Tab. 3: Poškodenia koreňov repky ozimnej na lokalite Hul v roku 2018; symptómy pozorované na koreňoch: A – svetlá, bledožltá prasklina na koreňovom kŕčku; B – hnedá prasklina a hnednutie okolitých pletív koreňa; C – sivo sfarbené cievne zväzky a pletivo v okolí cievnych zväzkov lokalizované v strednej alebo v spodnej časti koreňa; D – prasklina v hornej časti koreňa a na koreňovom kŕčku; E – hnednutie a hniloba koreňového kŕčka

Dátum odberu	Počet rastlín	Zdravé korene	Poškodené korene		Vizuálne symptómy poškodenia koreňa
					A		B		C		D		E
			ks	%	ks	%	ks	%	ks	%	ks	%	ks	%
9. 4. 2018	260	177	83	31,9	27	10,4	0	0,0	21	8,1	11	4,2	24	9,2
24. 4. 2018	90	65	25	27,8	–	–	17	18,9	2	2,2	3	3,3	3	3,3
9. 5. 2018	90	60	30	33,3	–	–	11	12,2	4	4,4	6	6,7	9	10
24. 5. 2018	90	45	45*	50,0	–	–	5	5,6	4	4,4	5	5,6	28	31,1
2. 7. 2018	100	15	85**	85,0	–	–	–	–	60	60,0	–	–	66	66,0
* – 5× Sclerotinia sclerotiorum na stonke ** – 2× Sclerotinia sclerotiorum na stonke

Na priereze koreňov bolo možné pozorovať nasledovné symptómy: A – svetlá, bledožltá prasklina na koreňovom kŕčku (pravdepodobne následkom intenzívneho rastu); B – hnedá prasklina a hnednutie okolitých pletív koreňa; C – sivo sfarbené cievne zväzky a pletivo v okolí cievnych zväzkov lokalizované v strednej alebo v spodnej časti koreňa; D – prasklina v hornej časti koreňa a na koreňovom kŕčku; E – hnednutie a hniloba koreňového kŕčka.

Výrazne horší zdravotný stav koreňov bol zistený ku koncu vegetačnej doby (2. 7. 2018). V tomto termíne bola približne polovica rastlín zelená, mala zelené stonky a listy. Ostatné rastliny už boli suché. Symptómy verticíliového vädnutia boli zistené na 28 % rastlín a biela hniloba na 0,33 % rastlín repky. Len 15 % koreňov bolo zdravých, ostatné boli výrazne poškodené. Koreňové kŕčky rastlín boli väčšinou zhnednuté, zničené, suché a korene boli čierne, so stmavnutými cievnymi zväzkami.

Z infikovaných pletív koreňov repky a z vnútorných pletív koreňov a poškodených cievnych zväzkov boli následne v laboratórnych podmienkach vyizolované patogénne organizmy Macrophomina phaseolina, Phoma spp., Fusarium spp., Alternaria spp. a Verticillium spp.

Z poškodených koreňových kŕčkov sme najčastejšie vyizolovali druh Phoma lingam, ale aj huby Alternaria spp. a Fusarium spp. V tomto roku bolo veľké množstvo koreňových kŕčkov poškodených fómou. Poškodené koreňové kŕčky boli na povrchu zhnednuté, popraskané, vnútri obyčajne duté a pletivá v strednej časti koreňa boli stmavnuté. Napadnuté rastliny mali zničenú veľkú časť koreňov a dali sa veľmi ľahko vytiahnuť z pôdy.

Pravdepodobne po poškodení koreňového kŕčka vplyvom vysokých teplôt boli rastliny infikované fómou priamo z pôdy. Takéto výrazné poškodenie rastlín nebolo v minulých rokoch pozorované.

Hnednutie koreňového kŕčka a poškodenie koreňa repky na jar, 24. apríla

Sivo sfarbené cievne zväzky na priereze koreňa repky na jar, 24. apríla

Zelené rastliny repky bez viditeľných symptómov chorôb na stonkách odobraté k hodnoteniu zdravotného stavu koreňov 9. mája

Výrazne poškodené spodné časti stoniek a korene rastlín repky so symptómami chorôb, hlavne verticíliového vädnutia, na konci vegetačnej doby 2. júla

Zničené koreňové kŕčky a korene repky na konci vegetačnej doby 2. júla

Škvrny na spodnej časti stonky repky po infekcii fómou

Novozaložené porasty repiek

Aj keď zdravotný stav novozaložených porastov repiek v roku 2018, z pohľadu výskytu chorôb, bol na jeseň veľmi dobrý. Rastliny boli zdravé a neboli na nich pozorované symptómy fómovej škvrnitosti ani fómovej hniloby. Bude nutné venovať ochrane repiek na jar veľkú pozornosť.

Dôležité bude v jarnom období fungicídne ošetriť porasty, aby sa zabránilo výraznejšiemu rozšíreniu fómovej hniloby v porastoch repky. Jeseň 2018 bola mimoriadne teplá a priebeh zimy, bez dlhodobejšieho premrznutia pôdy i vlhko môžu podporiť rozšírenie fómovej hniloby na jar. Rovnako aj topenie vyššej snehovej pokrývky v niektorých oblastiach Slovenska môže vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj fómovej hniloby. Veľmi ľahko môže patogén Phoma lingam infikovať rastliny, ktoré majú korene poškodené larvami kvetárky kapustovej. Poškodenie koreňov kvetárkou kapustovou bolo zaznamenané na viacerých lokalitách aj na jeseň v roku 2018, pričom výraznejšie boli poškodené skôr zasiate porasty repky, ktoré dobre vzišli.

Po miernej zime 2018/19 je tiež riziko výskytu verticíliového vädnutia v porastoch repky v roku 2019 veľmi vysoké. Na jar bude preto potrebné porasty fungicídne ošetriť. Ošetrenie prípravkami s účinnou látkou thiophanatemethyl (Topsin) má účinok aj proti tomuto ochoreniu. Huby Verticillium spp., ktoré spôsobujú verticíliovému vädnutie, často infikujú rastliny poškodené na jar stonkovými krytonosmi. Významným preventívnym opatrením proti tomuto ochoreniu bude aj dobre zvládnutá ochrana proti stonkovým krytonosom – krytonosovi repkovému a krytonosovi štvorzubému na jar.

V období kvitnutia je dôležité fungicídne ošetrenie porastov. Aj napriek nepriaznivým podmienkam pre rozvoj bielej hniloby (ako v roku 2018) fungicídne ošetrenia vykonané na začiatku kvitnutia majú čiastočnú účinnosť aj na ďalšie hubové choroby. V prípade pretrvajúceho daždivého počasia zvážiť ošetrenie porastov repky aj na konci kvitnutia. Toto ošetrenie výrazne znižuje riziko výskytu najvýznamnejších chorôb repky, ktoré poškodzujú šešule v období dozrievania (pleseň sivá, čerň repková, pleseň kapustová).